HISTÓRIA OBCE
Podľa tradície v čase záboru vlasti osídlili podzoborské obce Sikuli a tak medzi slovanskými osadami vznikli aj maďarské dediny. Obec sa po prvýkrát spomína r. 1113 ako villa Grincha v zoborskej listine vydanej kráľom Kolomanom v susedstve majetku zoborského kláštora. Obec pred 12. stor. patrila k majetkom Nitrianskeho hradu, až v 12.-15. storočí bola vo zväzku majetkov Zoborského kláštora, neskôr Ostrihomskej kapituly, menšie majetky tu mala aj Nitrianska kapitula. Už r. 1216 tu bola stredoveká fara. Obec sa vyvíjala v tieni mesta Nitra, ktorá bola významným spoločenským a hlavne duchovným strediskom širokého okolia.
Na začiatku 14. storočia Matúš Čák Trenčiansky viackrát vtrhol na majetky Nitrianskeho biskupstva, ktoré vyraboval, spustošil, alebo ich násilne obsadil. Z r. 1318 sa zachoval záznam o značných škodách ktoré tu spôsobil. Toto tvrdenie platí aj o Nitrianskych Hrnčiarovciach. Preto obec mala v mnohom spoločný osud s Nitrou, ale nakoľko ležala bokom od nej, zachovala si do dnešných dní svoju špecifickú identitu.
Relatívne pokojný život obce narušili hlavne turecké nájazdy. Asi r. 1570 si Turci obec podrobili spolu so širším okolím a v r. 1576 ju vypálili, v r. 1588 sa sem opäť vrátili. V období tureckých vojen obec čiastočne spustla, tureckí vyberači daní tu r. 1664 našli 22 domácností s 50 obyvateľmi.
Obec v tom čase patrila do ejáletu Nové Zámky, náhije Nitra a bola majetkom Turkov Hüszejna Bosnu, Dilávera ben Abdullaha, Hüszejna a Mahmúda, ktorým obyvateľstvo platilo dane. V rokoch 1663 a 1710 vypukla v Hrnčiarovciach morová nákaza, ktorá si vyžiadala mnoho obetí. Zdecimovaná obec bola neskôr dosídlená, mohla sa opäť rozvíjať a znova sa stala majetkom kapituly.
Z konca 17. stor. poznáme obecnú pečať s kolopisom SIGILVM GERENCIER, na pečati z r. 1807 je obraz sv. Juraja a kolopis SIGILUM GERENCSER. V roku 1715 bolo v obci zistených 21 domácností, r. 1752 tu žilo už 71 rodín, obyvateľstvo sa zaoberalo chovom ťažných volov, hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a včiel.
Hrnčiarovce neraz postihli aj prírodné katastrofy - v rokoch 1831 a 1873 viackrát cholera, ktorá si vyžiadala 95 obetí, r. 1866 a r. 1872 obrovské krupobitie a r. 1865 prietrž mračien. V roku 1828 bolo v obci 82 domov a 557 obyvateľov, r. 1854 sa ich počet zvýšil na 562. V roku 1897 bolo založené hrnčiarovské a štitárske úverové družstvo, ktoré malo sídlo v Nitrianskych Hrnčiarovciach.
I. svetová vojna sa obce príliš nedotkla, ale na bojiskách padlo viacero tunajších obyvateľov. Rozvoj obce pokračoval aj po r. 1918, keď sa obec stala súčasťou I. ČSR: v r. 1921 tu bolo 100 domov a do r. 1938 už 321 domov. Správu, že obec nebude na konci roka 1938 pripojená k Maďarsku, prijalo tunajšie obyvateľstvo pokojne. V roku 1942 bol tu otvorený kameňolom.
Na bojiskách II. sv. vojny padlo niekoľko miestnych občanov. Po r. 1945 bola zatvorená tunajšia maďarská škola.
V roku 1948 bola obec elektrifikovaná, r. 1950 bolo založené tunajšie JRD, celoobecné r. 1959. V roku 1952 bol v dedine zavedený obecný rozhlas. Menila sa tvár obce, upravili a spevnili sa cesty i chodníky, bola postavená nová reštaurácia a intenzívne sa rozvíja individuálna bytová výstavba. Do r. 1974 bolo v obci už 464 domov.
1. januára 1974 boli Nitrianske Hrnčiarovce nezmyselne pripojené k mestu Nitra ako jej vilové predmestie, čo znamenalo úpadok obce. V roku 1990 sa obec na základe referenda osamostatnila, hoci mesto Nitra sa k obci nezachovalo korektne (zatvorilo materskú školu, pričlenila si z obecného chotáru 101 ha pôdy). V auguste 1991 sa začala výstavba nového športového areálu a v septembri 1991 stavba nového kultúrneho domu. V roku 1993 sa začala výstavba obecného vodovodu.
10.-11. júla 1993 sa konala slávnosť pri príležitosti 880. výročia založenia obce. V obci sa usporadúvajú zábavy a posedenia, činnosť rozvíja tunajší folklórny súbor, ktorý viackrát vystupoval aj v zahraničí. 30. augusta 1995 boli slávnostne posvätené symboly obce - erb, zástava a pečatidlo.
Do chotára obce patria aj južné svahy vrchu Zobor, kde bol vinič vysadený už v 10. stor. Našli sa tu zvyšky hallštattského a slovanského hradiska. V 9. stor. bol na Zobore založený benediktínsky kláštor sv. Hyppolita, významné stredoveké kultúrne stredisko. Tento vrch bol vždy významný pre Nitrianske Hrnčiarovce.
