OSTATNÉ STAVBY OBCE
Už neexistujúca budova rímskokatolíckej fary (č. 154) bola postavená v r. 1807, neskôr bola viackrát prestavaná. Bola to prízemná stavba s pôdorysom v tvare L so zasklenou pilierovou chodbou, vzadu bola pristavaná dlhá hospodárska budova. Vo dvore fary sa zachovala kolesová studňa.
Dôležitou stavbou obce je stará rímskokatolícka ľudová škola postavená v r. 1812 na žiadosť jej obyvateľov. Školská budova mala vyučovaciu miestnosť, byt učiteľa a cirkev škole darovala aj kus pôdy. Prvým známym učiteľom v Hrnčiarovciach bol Imrich Zimányi z Janíkoviec. V roku 1908 sa škola rozdelila na dve časti, v pôvodnej stavbe ostali chlapci, dievčatá boli premiestnené do novopostavenej kláštornej školy. Po r. 1950 tu bola umiestnená MŠ, dnes je v budove obchod. Je to jednoduchá prízemná obdĺžniková stavba s podstením, podobná ľudovým domom z tohto obdobia. Z kanonickej vizitácie z r. 1828 je známe, že škola bol a postavená z nepálených tehál, mala slamenú strechu a dve izby (trieda a byt učiteľa). Bola tu aj kuchyňa, komora, maštaľ a za budovou bola malá záhrada.
V obci sa nachádzala vojenská strelnica na západnom konci obce, založená podľa miestnej tradície v čase panovania cisárovnej Márie Terézie. Pravdepodobnejší je jej vznik v čase založenia vojenských barakových kasární v r. 1883 na Martinskom vrchu (neskôr tu boli postavené murované kasárne). Na začiatku malého parku sa nachádzala jednoduchá prízemná obdĺžniková budova, ktorej vstup lemovali po stranách lizény.
Pri cintoríne sa nachádza jednoduchá stavba požiarnej zbrojnice z polovice 20. stor. Malá prízemná obdĺžniková stavba s vyššou pozorovacou vežou je zakončená rovnou strechou. Výrobu nepálených tehál zabezpečovali Cigáni na voľnom priestranstve na rohu dnešného cintorína (miestna časť Cigánygurnyó), v 1. polovici 20. stor. výroba zanikla.
V obci bola v 50. rokoch 20. stor. pekáreň, ale pieklo sa hlavne doma alebo na dvore v peci zvanej šiška. V Nitrianskych Hrnčiarovciach boli tri verejné studne, jedna v bývalom strede obce (Keresztfa), druhá v miestnej časti Fővég pri dome č. 433 a tretia sa nachádzala na pastvisku a volali ju „Nyárastkút“.
